Svetlo z temnoty

Nejde to vrátiť späť. Neverím nikomu. Od nikoho nič nečakám. Beriem veci s rozumom. Nedávam viac šancí ako jednu. Ľudia iba sľubujú, klamú, zneužívajú a ubližujú.
Vo chvíli, keď som im začala dôverovať. Vravela som im tie veci, ktoré mali asi navždy ostať vo mne. V tej chvíli ma podrazili. A všetko čo som im kedy vravela použili proti mne. Len preto aby mi mohli ublížiť.

Možno by som mohla nad tým všetkým mávnuť rukou. Ale aktuálne nechcem. Nemám náladu, chuť, silu, čas, žiadne chcenie. Chcem len byť a vydržať v stave, ktorý chráni moju dušu a moje celé ja.

Vybudovala som si okolo seba múr. Už sa zaň nikto tak ľahko nedostane. Možno prídu takí, ktorí to so mnou budú myslieť vážne. Možno prídu takí, ktorí mi budú chcieť ukázať, že svet nie je iba čierno biely. Nech sa páči. Príležitosť máte. Ľahké to však nebude.

Jazvy na srdci a na duši mi ostanú navždy. Možno zblednú a stratia svoj tvar, ale stále ich tam cítim. A viem, že na teraz žiadne ďalšie nezvládnem. Preto kráčam sama. Sem-tam s niekým kto však nemá moju plnú dôveru. Možno je to detinské a možno aj nesprávne. Žiaľ neviem ako sa inak ochrániť. Nikto iný pri mne nestojí, nechráni môj múr, moje srdce a dušu. Nikto v mojom okolí nie je takí, aby sa o mňa staral tak, aby som nemusela byť svoj najväčší nepriateľ.

Neviem či to prejde. Neviem či to odíde. Neviem, či niekedy budem schopná ešte niekomu plne dôverovať. Možno tie pocity odídu ako zima. Možno jar prinesie nielen slnko do mojich dní, ale aj dôveru. Nepokúšajte ma. Nepýtajte sa ma prečo. Rešpektujte to. No teraz potrebujem len seba. Potrebujem, aby jazvy vybledli, aby sa more vo mne upokojilo. Preto teraz chodím po svete najradšej sama.

Áno uznávam. Dlhý čas to bolo takto. Presnejšie 4 dlhé roky. Ale ty si mi otvoril oči a dokázal, že ľudia vedia byť aj celkom normálni. Že sa ľuďom veriť dá. Možno som do teraz stretávala iba tých nesprávnych ľudí.

Zpočiatku som neverila ani tebe. Takmer som to kôli tomu všetkému s tebou vzdala. Čo sa ale u teba nestalo. Aj keď som ťa niekoľko krát poslala preč nevzdal si to so mnou. Dokázal si mi, že s tebou to zmysel má. A očividne si mal pravdu. Nikdy však nesmiem zabudnúť na to čo sa dialo pred tým. Aby som znova nepodľahla tým nesprávnym ľuďom. No aj keď sa to stane nebude to tak strašné. Pretože už na to viac nebudem sama.

Určite každý z nás prežil takéto obdobie. Kedy už nevedel kadiaľ má ďalej ísť. Iba v tichosti a sám musel počkať kým to prejde. Ak by totiž urobil niečo iné mohlo by to byť iba horšie. Aspoň sme si to mysleli. Strach nás o tom presviečal dlhý čas. Vtedy nám ostáva iba počkať. Po každej búrke príde slnko. Niekedy to slnko nájdeme v sebe. Niekedy v niekom inom. Ja som svoje slnko už našla. A nikdy oň nechcem prísť. Pretože vďaka nemu sa viac nebojím žiť a byť s inými ľuďmi. Pretože viem, že ak by sa stalo niečo zlé ono príde a zastaví moju búrku.

Lightning