Duša jednorožca

To predsa nemôže byť dokonalé. Bolo by to príliž nudné.
Navonok odporná. Vo vnútri milujúca. Je mi to všetko jedno. Ale iba zdanlivo. Záleží mi na tom. Tak veľmi.
Choď, odíď, maj sa, v pohode. Ostaň, milujem, chýbaš. Ja ti okrem týchto slov… slov podaných na papiery momentálne neviem dať nič. Možno iba moju prítomnosť. A moju lásku. Nič hmotné zo seba, pretože ja nie som vec. A na to bacha.

To je tak úžasné miesto. Všade tam kde sme spolu. Hovorím síce nepekne no cítim v duši jednorožcov.
Som život ohrozujúca rakovina mozgu. Až ma spoznáš nebudeš môcť na mňa prestať myslieť. A za to sa ti ospravedlňujem.
Že to so mnou zvládneš aj keď je to tak komplikované. Dávam ti moju dušu jednorožca. Pretože v duši kde oni žijú je možné všetko.

A ja celý čas uvažujem nad tým, čo by som ti mohla dať.
Je to príliž zložité. Dám ti všetok svoj voľný čas len aby sme mohli byť spolu. A predovšetkým ti dám všetku svoju lásku. Tú, ktorú v sebe mám lebo si myslím a cítim to tak, že práve ty si ju zaslúžiš.
Prajem si nech súvšetky tvoje slová o láske ku me pravdivé. Pravdivé od teraz už navždy.

Niekedy proste chcem žiť ako pred tisíc rokmi. V dobe keď si ľudia lásku prejavovali takto prostredníctvom listov.
Čo má väčšiu váhu? Slová alebo činy? Zo slov sa dá vyžiť len veľmi ťažko, ale činy by bez slov boli prázdne. Preto aj keď sa budem snažiť aby to všetko bolo dokonalé, musím k tomu pridať aj takýto výlev. Prajem si aby som vždy mala chuť a dôvod písať niečo takéto. Nechcem aby táto prvotná zaľúbenosť nikdy neodišla i keď už vlsatne neviem či je ešte stále prvotná. Dám ti aj kúsok svojho života len aby si vo mne našiel to čo v žiadnej inej nie.

Skúšam to. Stále skúšam to. Doviesť do dokonalosti tak aby vás to zaujalo. Prajem si mať nejakú odozvu od vás. Tákže lajkujte komentujte prosím.

Lightning ;*