Dear bestie

Písal sa rok 2009. Dajme tomu. Bolo to už naozaj dávno čo sme sa my dve dali dokopy. Teda do zväzku priateľského. Asi nám trvalo nejaký ten rok dva kým sa z nás stali najlepšie kamarátky. Ale stalo sa to. Od vtedy sme boli deň čo deň spolu.

Najskôr sme spolu zažívali obyčajné detské hlúposti. Do dnes nám kdesi ostali spomienky.
O niečo neskôr sme spolu začali slušne povedané piť vodu. A tých spomienok bolo odrazu omnoho viac.

Kde mi život nastavil poleno tam mi Boh zoslal teba. Prežili sme spolu naozaj všetko. Od prvých lások, zlomeného srdca, plaču, smiechu, hlúpostí, smiechu. Vďaka tomu som mohla s hrdoťou prehlásiť, že si môj najlepší priateľ. A ten najlepší fotograf. Stala si sa mojou spraznenou dušou a to do slova. O každý jeden moment z môjho života som sa delila s tebou. Keď mi bolo najhoršie vytiahla si ma aj z toho najhlbšieho dna. Vždy sme si vo všetkom radili a boli si oporou.

Dnes ma ale mrzí to, že si niekedy tie moje rady nepočúvla. Najviac z toho všetkého ma trápi, keď som videla ako sa trápiš. Pretože aj keď si o niekoľko mesiacov mladšia vždy si bola vo všetkom viac popredu. Ale smutná som z toho, že ak by si niekedy neignorovala niektoré z mojich rád život by teraz možno vyzeral úplne inak.
Ale ja sa za to na teba nemôžem hnevať. Nemôžem predsa riadiť tvoj život.
Dnes ma mrzí jediná vec. Nie tie tvoje hlúpe rozhodnutia, ale ich drobné ale zároveň veľké dôsledky.

Začali sme na základnej škole. Čiastočne pokračovali na strednej škole. Keď sme sa obe dostali na vysokú školu naše cesty sa už vtedy začali rozchádzať. No vždy som verila, že aj napriek tomu ostane naše priateľstvo naďalej tak silné ako doposiaľ.

Dnes už viac nie sme iba najlepšie kamarátky. Sme rodina. A možno práve tým sa od seba nechcene vzďaľujeme.
Mrzí ma, že už spolu nemôžeme tráviť toľko času. Dokonca ani len toľko aby nás to uspokojilo. Možno sa to o nejaký čas zmení, ale čo ak už bude neskoro?
Ja nezúfam. Stále verím, že to raz bude ako kedysi aj keď vlastne viem, že to už nikdy tak nebude. Môže sa to aspoň napraviť. Do tej doby môžem sledovať naše spomienky a zážitky v archýve.

Si mojim priateľom. Tak ním aj ostaň prosím. Ostaň tu aj keď ťa pošlem preč prosím a ja ti sľubujem, že aj keď má vyhodíš von dverami vrátim sa oknom.

Tieto slová sú venované tebe drahý najlepší priateľ. Jednoducho viem, že je potrebné aby si to vedel. Aby si vedel koľko veľa pre mňa znamenáš a ako veľmi som bez teba stratená. Celý článok preto začínam takto tématicky.

Lightning