Čistá myseľ

Pravdou je, že všetci klamú. Klamú pre svoje dobro.

Ak ostaneš ticho. Ak zatajíš pravdu, ktorú vieš dostaneš sa k moci o niečo ľahšie. No ak tú moc už máš a začneš hlásať pravdu, ktorá nie je podľa ich predstáv postarajú sa o to aby si skončil.

Možno sa to netýka konkrétne mňa. Teda to tak nie je. Mám asi iné priority ako tie o ktorých budem písať. Chcem žiť ako každý iný. Mať karieru a rodinu. Možnože najskôr tú rodinu. Výnimočne.

Čo vlastne chceme od dnešnej doby? A od našej spoločnosti? Chceme tu žiť alebo niekde úplne inde?

Na to sa musíme zamyslieť nad svojou krajinou.

Milujem svoju krajinu. Kultúru, krajinu, prírodu. A ľudí v nej? To je už zložitejšie. Ale podstatnejšie je teraz niečo iné. Chcem aby naša krajina ostala žiť. Aby nezanikla. Všetká tá krásna príroda a tradície. Aby o nej vedel celý svet. Chcem ostať žiť tu. Spoločnosť a ostatné krajiny nás podradili. Dávajú nám jesť len tie zvyšky, ktoré nestoja za nič.

Chceli by sme aby sa to zmenilo.
Ak chceme dobro pre svoje zdravie a zdravie svojich blízkych musíme sa k tomu postaviť sami. Spravme aspoň niečo málo pre lepší život. Trieď odpadky, nevyhadzuj jedlo, zasaď za život jeden strom, počúvaj hudbu, čítaj tento blog. Nenechaj sa ovplyvniť. Ničím a nikým. Ale v prvom rade si vždy nájdi čas na prechádzku v prírode a dýchaj. Vzduch, ktorý sa v prírode zdá aspoň o kúsok lepší ako všase inde. Smejem sa pretože to sama takto nerobím. Ale chcem a mám to v pláne. Zatiaľ si iba dávam pozor aby mi nikto nevygumoval mozog a moje myšlienky.

Pred tým všetkým sa ale musíme poriadne zamyslieť a počúvať to čo hovoria naši vodcovia. Musíme si dať pozor aby sme sa nestali ich otrokmi. Veľmi jednoducho môžu z nás spraviť otrokov, zmenia nám naše myslenie, ovplyvnia naše správanie, prikážu čo a kedy smieme robiť. Ha! Neskoro. Ono sa to už deje. Nezabránili sme tomu. Naďalej sa ale tvárime, že sme slobodní. Ale tá pretvárka je čoraz zložitejšia. Deň po dni iba čakáme čo nám zas prikážu. Čo nám dovolia alebo zakážu. Smejem sa? Teraz už nie.

Snáď len neostaneme na tom, že budeme našim potomkom jedného dňa iba hovoriť o tom aký bol život pred tým. Lebo teraz je už svet úplne iný. Snáď im iba povieme o tom jednom biednom roku.

Chcem aby boli naše deti múdre a spravodlivé. Aby mali radi krajinu v ktorej sa narodili.

Prajem si aby ju zažili v normálnom svetle. V normálnych časoch. Aby sa hlavne smeli rozhodovať sami za seba a myslieť svojou hlavou.

Mnohý sa už kôli týmto biednym časom rozhodli radšej deti nemať. Neviem možno to tak naozaj bude. Že život na tejto planéte nebude už ničím iba utrpením pod niečou nadvládou. Kde nám každý povie aj to čo si máme myslieť.

Aj keď dobre viem, že väčšina mojich príspevkov je ignorovaná píšem a budem písať aj naďalej. Stačí mi aj tých pár ľudí čo si to pozrú. Stojí mi to za to. Každého jedného čítateľa mám svojim spôsobom rada. Len tak pre zaujímavosť fotografia na titulnej fotke je moja vlastná. Donovaly.

Moc nás zničuje.

Lightning