Démon

Vo chvíli, kedy sa cítim dobre neviem nájsť slová na nič čo sa deje v mojom živote. Neviem popísať žiadne dobré obdobia.

Možno preto, že ich nebývalo veľa. No odrazu sú tu každý deň.

Hoci iba na pár hodín, ale je to to obdobie, ktoré by som chcela žiť už stále. Ale jedine tie dni, ktoré sú skutočne obohacujúce a euforické.

Žiaľ aj v dni, ktoré by mohli byť skvelé vo mne niečo vybuchne a ja mám chuť to vzdať. To ale nesmiem. Toto môže byť konečne budúcnosť, v ktorej budem šťastná. Aj keď sa budem musieť niektoré dni prekonávať. Snáď ich nebude priveľa.

Unavuje ma to.

Nie je to ani trochu super. Ani na chvíľu.
Nezvládam tých démonov, ktorí sa vo mne množia z toho mora drobných podnetov.

Deje sa to neustále. Každý jeden deň a hoci je moja snaha byť v poriadku, pretože to moja porfesia potrebuje v mojom vnútri horím.
Ako motýľ letiaci k slnku čakám kedy zhorím.

A možno sa v niektoré okamihy zdám ako úplný šialenec. Na konci všetkého je uvedomenie, že ním aj skutočne som.

Niekde uprostred mňa ten šialenec drieme. A ja s ním bojujem. Ale čo s tým keď mu moje okolie pomáha aby sa prebudil?

Potom si tu ty, ktorý sa snažíš vniesť pokoj do mojich dní. Tak ako ja bojuješ aj ty s tým šialencom. A možno práve vďaka tomu je ešte stále na uzde.

A práve vo chvíli keď mám od démonov pokoj sa ja sama pred sebou cítim ako najväčší blázon tým aká veľká pretvárka sa zo mňa stáva.

Nemám čo viac povedať.

Mám vás rada ♥ Lightning